when the dreams became the truth..

22. září 2011 v 20:19 | posted by: Lauraa* |  dreams
1. MY BIGGEST WISHES FOR THIS TIME: Tak. Neviem ani poriadne, že čo na tento idiotský blog napísať. Áno, zase som zmenila ani nie po týždni vzľad. Len tak, som sa nudila, a bol moc tmavý. Nabudúce bude šedo biely. Ešte to nemám celkom premyslené. Ale tak.. zatiaľ nemám voči tomuto žiadne výčitky. To je jedno, tento článok bol zameraný na úplne niečo iné a mal mať absolútne inú pointu, k akej sa práve dostávam. Fajn, tak nech sa už dopekla dozviete, o čo tu ide/die.



Mám viac prianí, ale toto je pre mňa zatiaľ dosť podstatné. Naučiť sa perfektný cval. Klus už viem, chôdzu.. no tak to je samozrejme :D Ale cval.. v cvale ide o to, aby ste sa zladili s tempom koňa. Aby ste robili pohyby v tú istú sekundu. Aby ste naraz dýchali. Aby ste s tým koňom mali prepojené duše a aby ste naraz žili. Mne sa tento pre mňa takzvaný "zázrak" podaril iba pár krát, asi tak desať. Minulú hodinu jazdy iba raz a to iba na pár sekúnd. Na vychádzkach v prírode s tým nemám najmenší problém. Vtedy som zladená s koňom stopercentne, môj a koňov cval je jednoducho iba jeden cval. Je to náš cval. Ale na jazdiarni.. mi to až tak nejde. Na najbližšej hodine jazdy budem pravdepodobne zase iba stále dokola cválať, ako aj minule. Kika dobre vie, že sa musím zlepšiť sama, stačí ma len pár krát napomenúť, aby som sa s niekým nezrazila, aby som sa nezakláňala, aby som držala zadok vzadu a mala päty dole. Ale to si už tak nejak uvedomujem aj sama.

Ďaľší môj sen? Teda na tento mesiac? Ani neviem. Možno chodiť častejšie na Najlepšie miesto na svete. Ale.. či sa mi to podarí, to pochybujem.. Aj tak už doprava a všetko možné vynáša dosť veľa, čiže aj raz za týždeň je už tak akurát. Ale keď ja to tam tak milujem! <3 Naozaj by som po tom tak veľmi túžila.. keby to tak bolo lacnejšie a bližšie, aspoň o takých 27km, tak by som chodila tam barz aj každý deň, aj viac krát. Ale, žiaľ bohu to tak nie je a .. a nedá sa to. Mrzí ma to, ale čo už narobím, môžem byť šťastná, že tam aspoň môžem chodiť raz za ten posratý týždeň. Vidíte...?! Mala by som byť skôr vďačná, že tam môžem chodiť raz za týždeň, a nie ako predošlé roky, že raz za ROK! Teraz sa iba cez týždeň teším len na jednu jedinú vec, a to je víkend a moja výprava na Najlepšie miesto na svete. Je to asi jediné, čo ma teraz drží nad vodou, aby som sa nepotopila a nebola zahrabaná chobotnicami a žralokmi a rajami pieskom až na samé dno. A ten ďalší sen? Ten je to, aby som sa už spamätala a .. ja neviem, zabudla som. Som celá taká zmätená, že si už naozaj ani nepamätám, že čo som chcela napísať. Len aby ste vedeli, už som si zmyla tužidlo, liezlo mi to na nervy. A už si nikdy také svinstvo na hlavu nedám.. teda dúfam. Neodporúčam vám farbiť si vlasy alebo podobne, lebo MOJE valsy sú totálne zničené a rozštiepené. Bravo, ak ste článok prečítali. Lepším sa, čo?! :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama